|
20.2.2008 - Igor
Začiatkom februára 2008 sme sa vybrali na zimný výstup na Teryho chatu do Vysokých Tatier. Využili sme prítomnosť chatára Miroslava Jílka a odchytili sme ho v čase keď zrovna obsluhoval za okienkom jedálne a položili mu zopár otázok. Tento rozhovor Vám teraz prinášame v textovej podobe.
Truntrek :
Ako ste sa dostali ku chatárčeniu ?
Miroslav Jílek :
Predtým som už robil v 90tych rokoch nosiča a od roku 1994 som chatárom tu na Teryho chate.
Truntrek :
Nosiča ste robili na Teryho chate ?
Miroslav Jílek :
Áno
Truntrek :
Vidím že chata je v zachovalom stave, je plánovaná nejaká rekonštrukcia resp. je potrebná nejaká rekonštrukcia ?
Miroslav Jílek :
Robili sme strechu, predminulý rok sme dodali solárne kolektory. Máme 220V na chate, teraz sa chystáme v júny izolovať chatu, máme už podpísanú zmluvu s Prievidzkou firmou a to bude už dosť vážna záležitosť. Hlavne máme rozjednané práce s firmou Enel, ktorá kúpila Slovenské elektrárne u nás a zaviazala sa že nám pomôže v určitých investíciách, ktoré budeme prevádzať tu. Uvidíme práve je to u nich na investičnom oddelení, majú tu prísť nejaký experti pozrieť a ukázať teda čo by eventuálne z tých našich potrieb mohli realizovať.
Truntrek :
Videl som že na WC máte tečúcu vodu, nosíte ju sem, alebo máte nejakú studňu ?
Miroslav Jílek :
Čerpáme vodu z plesa. Je to trošku zložitejšie v zime ako v lete ale dá sa to.
Truntrek :
Povolanie chatára resp. vzťahy z ostatnými chatármi, je to konkurenčný boj alebo sú medzi Vami priateľské vzťahy ?
Miroslav Jílek :
Viete čo určite medzi tými vysokohorskými chatami nejde o konkurenčný boj, teda to považujem chatu pod Rysmi, Zbojničku a možno ešte Brnčalku, ale aj Brnčalka teda už je chata kde sa dá doviesť autom, takže tieto tri chaty medzi sebou určite konkurenčne nebojujú.
Truntrek :
Ešte nosievate ?
Miroslav Jílek :
Samozrejme
Truntrek :
Videl som že ste aj nejakú Sherpa rallye vyhrali
Miroslav Jílek :
Áno podarilo sa mi zo 4 alebo zo 5 krát.
Truntrek :
Chodievate ešte súťažiť na sherpu ?
Miroslav Jílek :
Nie už nepretekám, nie že som starý až moc nato že by som sa necítil ale predsa nestačím toľko nosiť, tak trénovať a asi by mi to neurobilo dobre.
Truntrek :
Takže zamestnávate aj nosičov ?
Miroslav Jílek :
Samozrejme, teraz mám najlepších nosičov.
Truntrek :
Môžem sa opýtať, koľko tak nosievajú ?
Miroslav Jílek :
V lete od tých 50 do 80 kg niekto aj viacej, ale ja to nedoporučujem a v zime od 40 do tých 60 kg
Truntrek :
Je to drina ?
Miroslav Jílek :
Viete čo ale tí chlapci moji sú nadšení z nosenia, pýtajú aby mohli nosiť a nosiť a nosiť.
Truntrek :
Filozofia života ?
Miroslav Jílek :
Aj nie len života ale aj takého spôsobu, je to vlastne pre nich aj taký dá sa povedať platený tréning, sú to športovci všetko
Truntrek :
Aký návštevníci navštevujú vašu chatu ? Dostávajú sa aj do týchto častí menej disciplinovaní „turisti“ tak ako to vídame v nižších nadmorských výškach, resp. v častiach kam vedú lanovky (odhodené odpadky, obaly, konzervy atď.)
Miroslav Jílek :
Tuna je to menej, ale my si to tu čistíme toto naše prostredie. Príde tu rovnaká zmeska ako aj dole ja si myslím že by som takto nedeterminoval tých ľudí, ale chodia tu turisti, horolezci, skialpinisti, teraz 15. februára máme plnú chatu až do 15 marca, prídu horolezci na týždňové pobyty oddiely hlavne z Čiech, ale aj Maďarov máme, Nemcov čo sa nám sem pravidelne vracajú.
Truntrek :
Ako vnímate postupom času výchovu Slovákov v horách, zlepšuje sa ich postoj k životnému prostrediu, alebo stagnuje či nebodaj sa zhoršuje ?
Miroslav Jílek :
Ja myslím že sa to zlepšuje mierne, už ľudia aj cestujú vonku a vidia jak to tam beží a ja myslím že sa už ukľudňujú ľudia všeobecne.
Truntrek :
Ďakujem že ste si na nás našli čas a dovidenia.
Miroslav Jílek :
Dovidenia
Záver :
Na internete sa názory o Teryho chate a chatárovi Miroslavovi Jílekovi rôznia. Nechceme sa k tomu vyjadrovať, snáď podotkneme iba to čo sme zažili na vlastnej koži. Na chate sme sa síce zdržali asi iba 2 hodiny ale môj názor na ňu je veľmi priaznivý, a na chatára pozitívny. Boli sme svedkami toho ako si niektorí návštevníci na stoloch vytiahli vlastné jedlo a chatár okolo nich prešiel bez slova. Podľa môjho názoru všetko závisí od povahy a chovania sa návštevníka. V okolí chaty sú upozornenia pre návštevníkov aby nefajčili v chate a ani v jej okolí. Ja to schvaľujem, sám som nefajčiar, hlavne keď si predstavím ako ma má obťažovať v tejto krásnej krajine cigaretový dym, ktorý nemusím. A zakúpiť si nejaké občerstvenie či jedlo je u mňa na chatách tohoto druhu samozrejmosť. Do reštaurácie tiež nechodíme s vlastným jedlom, prečo by sme tak mali robiť na vysokohorských chatách. Ľudia, ktorí tu pracujú sa tu neporovnateľne viac nadrú ako v chatách dolu, kde sú ceny veľa krát ešte vyššie. Všetko treba vynosiť vlastnými silami a ak niekto oponuje tým že nešiel do hôr kôli platenému obedu ale chce súkromie a kľud, nech sa páči, toľko tých chát zasa v Tatrách nie je, aby sa im nedalo vyhnúť. Zaujímavé je však to že i títo ľudia sa väčšinou na týchto chatách zastavia a neobídu ich.
|
