|
2.3.2008 - Igor
Dnes sa začína séria článkov na pokračovanie v ktorej budem popisovať rozlohovo malú ale o to krásou a rozmanitosťou obrovskú časť Slovenska ktorá nesie príznačný názov Slovenský Raj. V každom diely budem postupne popisovať jednotlivé túry, z ktorej každú je ideálne absolvovať za jeden deň. Ich náročnosť bude zvolená tak aby sa stihol organizmus i menej zdatného turistu zregenerovať aj v prípade že bude túry absolvovať po sebe (napr. keď je v Slovenskom Raji na viacdňovej dovolenke ako sme boli my). Ako východisko turistických túr som zvolil Podlesok, autocamp o ktorom sa môžete dočítať v recenzií ktorú sme pred časom uverejnili. Je umiestnený v blízkosti obce Hrabušice, ktorej obyvatelia taktiež ponúkajú ubytovanie pre turistov a turistika z východiskovým bodom v Hrabušiciach je len o málo dlhšia ako z Podlesku. Je samozrejme i niekoľko iných možností odkiaľ vyraziť, (Čingov príp. Dedinky) ale podľa môjho názoru je okolie Podlesku najvhodnejším miestom pre začiatok väčšiny túr. Slovenský Raj je miesto, ktoré nám neponúka vysokohorskú turistiku ani nijaké extra výhľady, s výnimkou Tomašovského, dokonca ani hrebeňovky, ale turistika v ňom sa nesie v duchu potôčikov, rebríkov, reťazí, roštov nabitých v skalách a vodopádov okolo ktorých vedie nejeden turistický chodník. Nebudeme tu prekonávať žiadne veľké nadmorské výšky (do 1000 m.n.m), ale zato prírodu, ktorá nám na „niekoľkých“ metroch štvorcových ukáže skutočne veľa, a určite Vás zaujme. V Slovenskom Raji sa nebudete nudiť, pretože to nebude iba nejaká nezáživná prechádzka stereotypným lesom ale na každom kroku niečo nové a vzrušujúce. Či už sa jedná o prielom Hornádu, kde turistický chodník lemuje rieku Hornád a mnohokrát sa točí po jej skalnatých brehoch z ktorých trčia iba nabité rošty, alebo to bude nádherná Sokolia Dolina kde sme v čase našej návštevy nestretli ani živej duše a mohli si naplno vychutnávať čaro miestnej prírody príp. to bude Tomašovský výhľad kde síce návštevníkov bude pravdepodobne dosť ale môžete si odtiaľ priniesť krásne spomienky či fotografie. Toľko asi úvodom o našom seriály Slovenský Raj a jeho chodníky a poďme sa teda venovať prvému dňu nášho turistického pobytu.
Prvý deň :
Ráno sme vyrazili z miesta nášho pobytu, ktorým bol spomínaný autocamp Podlesok. Keďže sme sa ubytovali už deň predtým ráno sme vyštartovali bez zbytočných stresov či naháňačiek. Ako prvú trasu sme si zvolili modrú turistickú značku ktorá vedie popri rieke Hornád a trasa nesie názov Prielom Hornádu. Asi po 10 až 15 min sme prešli cez prvý most a narazili na zamestnanca miestneho parku, ktorý vyberal vstupné v hodnote 20sk. V cene lístka je aj poistenie v prípade úrazu a vraj sa tým financuje aj obnova celého parku. Dúfame že to tak aj bude a že to celé nefinancuje iba zväčša réžiu nutnú na vykonávanie tejto činnosti (myslím tým vyberačov vstupného). Po zaplatení sme pokračovali po modrej značke a po niekoľkých minútach sme prišli k prvému „adrenalínovému“ úseku. Rošty nabité v skale a asi 20 metrov pod nimi rieka Hornád. Niektoré z nich boli čisto nové, iné pôvodné a ich stav aj zodpovedal veku. Asi v strede úseku vedúcemu po roštoch nasledovala najťažšia časť kde skala zasahovala do takmer ? šírky roštu a prešmyknutie sa okolo nej bolo trošku náročnejšie, ale inak všetko prebehlo v poriadku. Väčšina chodníkov v Slovenskom raji je jednosmerná, no tento k ním nepatril čo v prípade väčšej návštevnosti môže turistov trocha aj zaskočiť.
Potom nasledoval most (alebo ak chcete lávka) cez, ktorú sme sa dostali na druhý breh Hornádu a pokračovali stále po modrej značke. Chodník viedol vo veľmi peknom teréne a po stranách sa nám naskytovali pohľady na majestátne skaly, ktoré Hornád lemuje. Nasledovala ďalšia lávka, ktorá bola lanová. Bola vytvorená sériou napnutých oceľových lán a práve tu bolo možné sa po prvý krát rozhodnúť či pokračovať po modrej značke, alebo sa na križovatke pred lávkou odpojiť a pokračovať inam. V našom pôvodnom pláne bolo pokračovať, ale keďže sa naskytli problémy technického charakteru (jednej našej účastníčke sa odtrhla podrážka na topánke, plán sme mierne pozmenili a ako sa neskôr ukázalo nebolo to vôbec na škodu ale nepredbiehajme. Lávkou sme sa teda prešli na druhý breh kde sme chvíľu posedeli a rozhodovali sa ako by mala dnešná túra pokračovať.
Nakoniec sme sa lávkou vrátili na pôvodný breh a pokračovanie po modrej značke sme zavrhli. Tu je totiž prvá turistická križovatka kde sa dá od modrej odpojiť a pokračovať buď po žltej, alebo po zelenej značke. My sme sa rozhodli pre zelenú, a tou bola Kláštorská Roklina. Tu sme sa po prvý krát stretli s rebríkmi a vodopádmi, na jej konci na nás čakala oblasť zvaná Kláštorisko, kde je niekoľko malých chatiek, jedna veľká turistická, kde sa dá najesť a prespať no a zrúcanina starobylého kláštora (odtiaľ aj ten názov). My sme zavítali do turistickej chaty, kde sme si dali obed a rozhodli sme sa že sa rozdelíme na dve skupiny. Prvá sa vráti do Podlesku s našou turistkou Silviou, ktorá medzi tým prišla aj o druhú podrážku a ja s Jurom budeme pokračovať ďalej.
Po obede sme sa teda rozlúčili a prvá skupina sa vrátila do campu po zelenej, žltej a napokon červenej značke. Ja s Jurom sme pokračovali ďalej po žltej a modrej, kde sa tesne pred vrcholom Kláštoriska (838,7 m.n.m.) žltá od modrej oddeľuje a pokračuje ostro nadol kde sa napojí na zelenú, vedúcu zo Spišských Tomašoviec (v blízkosti Tomašovského výhľadu). My sme však nepokračovali na Tomašovský výhľad, ale opačným smerom popri bielom potoku. Cesta bola prekrásna, viedla po drevených lávkach stavaných na potoku a my sme po nej išli až k rázcestiu so žltou značkou. Tam sme odbočili na žltú a vstúpili do nádhernej Sokolej doliny. Bolo už neskoré popoludnie a my sme počas prechodu dolinou nestretli žiadneho turistu, čo nás veľmi potešilo, pretože tento prechod je jednosmerný a pokiaľ sa chce človek kochať okolitou prírodou je nevyhnutné aby mu nik nedýchal na krk. Najkrajšou časťou sokolej doliny bola pre nás stena kde sa prekonával na malej vzdialenosti veľký výškový rozdiel a to za pomoci niekoľkých rebríkov. Medzi jednotlivými rebríkmi boli umiestnené rôzne drevené lávky pod ktorými tiekol nádherný niekoľko desiatok metrov dlhý vodopád. Celú scenériu zavŕšil pohľad na náprotivnú stranu kde sa nachádzali skalné útvary oslnené zapadajúcim slnkom.
Hneď potom ako sme vyšli zo Sokolej doliny sme sa napojili na zelenú značku ale na tej sme zotrvali iba 10 min pretože potom sme sa opäť napojili na žltú z ktorej sme po 10 min zišli na modrú, po 15 min opäť na žltú a z nej na červenú, ktorá vedie rovno do Podlesku. Na prvý pohľad to vyzerá ako spleť nekonečného množstva ciest, ale pri pohľade na mapu každý pochopí o čom píšem.
Prvý deň môžem zhodnotiť ako vynikajúci pestrý a primerane náročný prvému dňu dovolenky. Túto trasu môžem len doporučiť, hlavne sokoliu dolinu v popoludňajších hodinách. Vo mne to zanechalo krásne spomienky.
|
